Užhorod/Bratislava
3. mája (TASR) – Anton Hajduk bol popredným slovenským astronómom. Jeho
osobnosť sa doma i v zahraničí spája s pozoruhodnými vedeckými
výsledkami v oblasti dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a
dynamiky medziplanetárnej hmoty. Bol tiež priekopníkom radarového
výskumu meteorov. Venoval sa intenzívne pedagogickej, ale aj literárnej
činnosti, pôsobil ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej
inteligencie (ÚSKI).
V stredu 3. mája uplynie 90 rokov od narodenia významného slovenského vedca Antona Hajduka.
Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode, ktorý bol v tom čase
súčasťou Československej republiky (tzv. Zakarpatská Rus). Absolvoval
Gymnázium v Trebišove a rozhodol sa pre štúdium fyziky na
Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1958 sa zamestnal ako
stredoškolský učiteľ, bol tiež redaktorom v Slovenskom pedagogickom
nakladateľstve v Bratislave.
Od roku 1961 pôsobil na Astronomickom ústave Slovenskej akadémie vied
(SAV). V roku 1968 získal titul kandidáta vied na Karlovej univerzite.
Zameral sa na výskum medziplanetárnej hmoty – okrem iného sa venoval
meteorickým rojom Halleyovej kométy. Určil napríklad pravdepodobnosť
zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v
blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr potvrdilo v praxi. Bol
priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku.
V rokoch 1974 – 1980 viedol Anton Hajduk Slovenskú astronomickú
spoločnosť pri SAV. V roku 1985 získal na Astronomickom ústave SAV titul
doktora vied za úspešnú obhajobu práce s názvom Radarový výskum
meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy. Na docenta bol
habilitovaný roku 1992 a profesúru získal v roku 1996 na Masarykovej
univerzite v Brne.
Bol zakladateľom obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave a v rokoch 1992
až 1996 bol tiež jej prvým rektorom. Pedagogickej činnosti sa venoval
aj na pôde Prírodovedeckej fakulty UK, kde 21 rokov prednášal
rádioastronómiu pre študentov so špecializáciou astronómia a geofyzika.
Napísal približne 150 vedeckých prác, stovky populárno-vedeckých článkov
a viacero kníh, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch. Za
svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským
astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom vysvetlili nový model prúdu
meteoroidov Halleyovej kométy.
V roku 1975 a 1976 dostal prémie Slovenského literárneho fondu za
pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu, menovite za knihy K
horizontom vesmíru a K planétam. Spolu s Jánom Štohlom zostavil
Encyklopédiu astronómie (1987).
Známe boli aj jeho rozhlasové a televízne vystúpenia, v ktorých sa
zamýšľal nad vzťahmi medzi vedou a vierou. Bol slovenským odborníkom na
výskum turínskeho plátna, venoval tejto téme knihu s názvom Turínske
plátno. Je tiež autorom kníh Boží vesmír a Evanjelium farizejov, ktoré
napísal ako 37-ročný za hlbokej totality. V posledných rokoch svojho
života bol predsedom Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie
(ÚSKI).
Anton Hajduk sa v roku 1970 stal členom Medzinárodnej astronomickej
únie. Bol držiteľom diplomu Národnej agentúry pre aeronautiku a vesmír
(NASA) i viacerých ocenení SAV. V roku 2002, pri príležitosti desiateho
výročia svojho obnovenia, mu Trnavská univerzita udelila Pamätnú medailu
a v roku 2003 čestný doktorát za prínos pre rozvoj vedy v Slovenskej
republike.
Slovenský astronóm Anton Hajduk zomrel náhle 9. apríla 2005 v Bratislave.
Konferencia biskupov Slovenska mu v roku 2012 In Memoriam udelila Cenu
Fides et ratio ako protagonistovi dialógu medzi vedou (rozumom) a
vierou. Ocenenie prevzala manželka Antona Hajduka, doc. RNDr. Mária
Hajduková, PhD., ktorá sa taktiež ako vedecká pracovníčka venovala
astronómii.
Meno významného vedca nesie jeden z asteroidov – Antonhajduk.
0